Akademický maliar Stano Lajda (nar. 1959) vyštudoval v rokoch 1979 – 1985 odbor reštaurovania maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Niekoľko rokov sa venoval aj reštaurovaniu, ale napokon v ňom zvíťazil tvorivý duch umelca a od deväťdesiatych rokov maľuje hlavne vlastné obrazy. V jeho voľnej tvorbe sa vždy odrážala veľká láska k renesancii, cez výborne zvládnutú realistickú maľbu, ktorú dopĺňal fantáziou a zmyslom pre humor. A na pozadí všetkého, čo Stano Lajda realizoval vždy rezonoval výnimočný obdiv a zaujatie maliarskou tvorbou Leoarda da Vinci.
S. Lajda sám spomína, že keď mal 10 rokov starý otec mu venoval čiernobiely obrázok – reprodukciu jednej z neskorších kópii Leonardovej Poslednej večere a ten ho natoľko zaujal, že ju už ako 13 ročný sám pre seba namaľoval farebne. Potom, spočiatku náhodne a neskôr cieľavedome, zbierať reprodukcie obrázkov variácií Leonardovej Poslednej večere. Má ich už niekoľko stoviek.
V prípade reštaurátora Stana Lajdu tak došlo k systematickému štúdiu tvorby Leonarda a doby talianskej renesancie. Nemôžeme ale hovoriť o nejakom povrchnom obdive. Prečítal množstvo odborných publikácií, celé desaťročia sledoval informácie o veľkej snahe zachrániť maľbu Poslednej večere. Navštívil Miláno a videl dielo v priebehu obnovy.
Výsledok reštaurovania, presný obraz toho čo sa zachovalo z originálu Poslednej večere, bol niekoľko rokov sprístupnený on-line na webovej stránke, kde ste si mohli zväčšiť násobne akýkoľvek detail. Aj objav tejto stránky podnietil „odhodlanie a niekto možno povie odvahu“ a dušu reštaurátora Stana Lajdu k nastoleniu jeho otázky: „ Je ešte vôbec možné uvidieť, ako vyzerala pôvodne Posledná večera Leonarda da Vinci? „
Stano Lajda sa rozhodol splniť si svoj detský sen. A vnímal ho aj ako hlboko veriaci človek. Uvedomil si, že ľudia zväčša vnímajú toto dielo dosť povrchne – vedia ako vyzerá jeho kompozícia, čo by malo zachytávať, no väčšina ľudí vlastne pozná Leonardovu „Poslednú večeru“ len sprostredkovane, cez neuveriteľné množstvo kópií, rekonštrukcií či kompozičných napodobenín, ktoré začali vznikať už pár rokov po jej dokončení.
Podrobne študoval detaily originálu po zreštaurovaní, zväčšované na kalibrovanej obrazovke počítača, aby farebnosť bola čo najvernejšia. Spájal mikroskopické body do línií a hľadal správny tvar, odtieň, sklon a tieň. Prekresľoval desiatky kresieb, skúmal to dielo ako celok ale aj v malých plôškach. Svoju, oproti originálu dva a pol krát zmenšenú, rekonštrukciu Stano Lajda dokončil k výročiu Leonardovho úmrtia v roku 2019.
Podarilo sa mu nájsť odpoveď na otázku, ako vyzerala Posledná večera pôvodne? Snažil sa k tomu priblížiť maximálne ako to len šlo. Práca na rekonštrukcii ho podnietila dokonca k napísaniu náučno-populárnej knihe o živote Leonarda spojenej s popisom procesu vzniku tejto rekonštrukcie.
Je 21. storočie a možno by niekto povedal, že veď urobiť rekonštrukciu by sa dalo aj v počítači. Isto. Avšak viac ako 3500 dní, keď hľadíte na dielo, ktoré sa postupne vynára, vám dáva ďalší rozmer poznania – začnete v obraze nachádzať nové významy – vidíte detaily, ktoré možno iní nespozorovali – nájdete ďalšie možnosti interpretácie.
Posledná večera, tak ako ju spodobil Leonardo, od svojho vzniku fascinovala umelcov, dokonca následne ovplyvnila aj ikonografické zobrazovanie tohto významného náboženského námetu. Je preto celkom legitímne, aby sme ju pozorovali aj v 21. storočí. Je úžasné, že v nej stále môžeme nachádzať ďalšiu inšpiráciu pre cestu, ktorá dotvára naše poznanie o pravde. Pravde umeleckej aj duchovnej. Tak ako sa o to celý svoj život Stano Lajda.
Mgr. Darina Arce – kurátorka